Sedím na posteli a spomínam na deň, keď som ledva ušla smrti. Ešte stále sa dostávam z toho šoku. Ako sa to mohlo stať?
Ako každé ráno som išla do práce. Toto ráno sa mi zdalo krajšie ako ostatné. Konečne po týždni dažďov sa na nás usmialo slnko. Vyviezla som sa na 27. poschodie. Zrazu som počula lietadlo. Bolo stále bližšie a bližšie. BUM!!! Doteraz sa mi tá rana ozýva v ušiach. Mrakodrap začal padať. Ďalej sa na nič nepamätám. Iba som akosi v diaľke počula húkanie sanitiek, plač a výkriky ľudí. Hasič, ktorý ma vytiahol z trosiek mi neskôr povedal, že počul moje slabé kričanie o pomoc.
Prebudila som sa až v nemocnici. Nemohla som uveriť, že žijem. Zazrela som moju mamu, ako sedí pri mojej posteli. Nevládala som nič povedať.
Pred pár dňami ma pustili z nemocnice. Až vtedy som sa dozvedela, čo sa vlastne stalo. Takmer všetci zahynuli pod troskami mrakodrapu. Doteraz verím, že pri mne stál Anjel strážny, alebo aspoň ten hasič.
Komentáre